Prípustná vlhkosť podkladovej plochy

Príliš vysoká zvyšková vlhkosť omietky (nanesená malta ešte nie je dostatočne vyschnutá) predstavuje pre tapetovanie vážne riziko. Táto vlhkosť sa vplyvom parnej difúzie snaží dostať von, čím spomaľuje schnutie tapetovacieho lepidla a samotnej tapety. V prípade, že dosiahne kritickú hodnotu, môže vlhkosť vsiaknuť do nalepenej tapety, v dôsledku čoho môžu vzniknúť nepríjemné fľaky na tapete. Situácia je ešte horšia v prípade omietok s obsahom sadry. Ak sa vlhkosť z podkladu neodparí a na takúto plochu nalepíte napr. vinylovú tapetu, omietka zmäkne, stratí svoju pevnosť a spolu s tapetou sa môže oddeliť od steny! Aby sme vylúčili tieto nepríjemnosti, norma prísne predpisuje prípustný obsah vlhkosti omietkovej malty. Poznáme dva spôsoby merania obsahu vlhkosti v omietke: takzvanú karbidovú metódu alebo (v prípade malty s cementovým spojivom) metódu elektrickú. Norma udáva zostatkovú vlhkosť základu v jednotkách CM%, čo predstavuje hodnotu nameranú pomocou karbidového meracieho prístroja. Táto metodika je jedinou certifikovanou metodikou na zisťovanie reálnej hodnoty obsahu vlhkosti. Karbid v sklenenej ampulke mimoriadne citlivo reaguje na obsah vlhkosti rozdrobenej vzorky odobratej zo základovej plochy.

Manometer, ktorý je zároveň krytom oceľovej nádobky, meria tlak touto reakciou uvoľneného plynu.

Elektrická metóda vychádza z princípu, že látky obsahujúce cement sú v určitej miere vodičmi elektrického prúdu. Čím väčší je ich obsah vlhkosti, tým je väčšia aj ich vodivosť. Prístroje na zarážanie (elektródy sa napájajú na oceľové klince zarazené do vyvŕtaných dierok steny)sú presnejšie, pretože merajú v hĺbkach, zatiaľ čo povrchové príložné prístroje (elektródy sú zabudované do prístroja) merajú len povrch, prípadne len v jeho tesnej blízkosti.

Popri jednoduchosti použitia majú nevýhodu v tom, že vykazujú len približné hodnoty, navyše sa dajú „oklamať“; vykazujú prítomnosť vlhkosti v povrchu aj v prípade výskytu liadku (dusičnanu). Hlavne z tohto dôvodu sa využívajú na stanovenie bodu povrchu s najvyššou vlhkosťou, čím sa dá obmedziť potrebný počet CM meraní.

Ak nie je k dispozícii vlhkomer, praktickou pomôckou môže byť, ak fóliu s približnou plochou 0,5 m2 nalepíme na stenu pomocou lepiacej pásky, potom po uplynutí cca 24 hodín ju odstránime. Ak na vnútornej strane fólie zbadáme kondenzované pary, alebo ak plocha stmavla, znamená to, že omietka nie je suchá.

V takýchto prípadoch je potrebné počkať kým vyschne alebo pomocou tepelného žiariča vykúriť miestnosť, aby sa schnutie urýchlilo.