Vývoj lepidiel na tapetovanie

Lep (čiris)

Je to prekvapujúce, ale v staroveku tapetovania lepili tapety na stenu čirisom. Po domácky ho pripravili tak, že dané množstvo múky premiešali s vodou, bez hrudiek, potom celú masu zohriali na bod varu. Do takto získaného lepu pridali na zvýšenie účinnosti lepenia ešte 3-5% kostného gleja. Základným materiálom tohto lepidla je škrob, ktorý je takzvanou rezervnou výživou a nachádza sa v rastlinných bunkách. Hojne sa vyskytuje v semenách a hľuzách rastlín (pšenica, kukurica, zemiaky, ryža). Ak rastlina nemá dostatok živín, túto nahromadenú živinu spotrebuje. Škrob je polysacharid s veľkou molekulou. Je to biely práškovitý materiál. V studenej vode sa ťažko rozpúšťa, preto sa na podporu rozpúšťania zohrieva alebo sa do neho pridáva lúhový roztok. Roztok škrobu nie je priezračný, trošku sa prikláňa k opálu. Počas rozpúšťania zrnká škrobu postupne napučia, tento proces sa volá „čirisovatenie“.

TIP: Podľa tohto receptu si môžete pripraviť vlastné lepidlo na tapety.

Mnohí starší majstri či maliari ešte aj dnes tvrdia, že na problematické tapety si sami namiešajú a uvaria potrebný lep, takzvaný čiris.
Potrebujeme:

  • 1kg jemnej pšeničnej múky
  • 10 l vody

Múku nasypeme do 1-1,5 litra vody, dobre premiešame, aby nevznikli hrudky, zvyšnú vodu zohrejeme do varu, potom do hladkej masy za neustáleho miešania prilejeme horúcu vodu.

Veľkovýrobnými metódami, respektíve tepelnou reakciou dextrínu (čiastočná hydrolýza) sa zo škrobu vyrábajú kyseliny nízkej koncentrácie, enzýmy. Dextrín je žltkastý prášok, vo vode sa dobre rozpúšťa. Ako škrob, tak aj dextrín sa využíva na výrobu lepidiel.

Tapetové lepidlo vyrobené z celulózy:

Rozvoj chemického priemyslu priniesol kvalitatívny skok aj pre tapetové lepidlá. V dnešnej dobe sa veľká väčšina tapetových lepidiel vyrába z celulózy. Celulóza je tiež polysacharid, ktorý tvorí konštrukciu kostry rastlinných buniek a vlákien. Najčistejšou prírodnou celulózou je bavlna. Celulóza je vláknitý materiál, ktorý je v prirodzenom stave nerozpustný vo vode. Aby sa z neho dalo vyrobiť lepidlo, musí sa upraviť tak, aby sa vo vode rozpúšťal. To sa dá dosiahnuť úpravou molekuly celulózy. Výhodou lepidiel vyrobených z celulózy oproti škrobovým lepidlám je to, že pri ich príprave nie je potrebná teplá voda (rozmiešavajú sa len v studenej vode).

Karboxyl-metyl-celulóza, známejší pod názvom CMC, je biely nejedovatý prášok bez pachu a chute, ktorý je rozpustný vo vode. Začiatok jeho výroby znamenal veľký krok dopredu z pohľadu modernizácie tapetovania. Vyrábal sa vo veľkom, už nebolo potrebné pripravovať lepidlo po domácky. Popri intenzívnom premiešavaní je potrebné pridávať iba vodu a už na druhý deň sa s ním môže pracovať. Má veľkú výhodu v tom, že sa ľahko namiešava – hlavne preto, ako aj pre výhodnú cenu, je dodnes u mnohých obľúbeným lepidlom. Napriek tomu, že je pred tapetovaním potrebné precediť ho, nerozpustí sa dokonale, príprava lepidla sa podstatne zjednodušila. Málokto asi vie, že pri výrobe CMC sa produkuje kuchynská soľ, ktorá výrobok znečisťuje (dochádza k výkvetu solí na povrchu tapety). Vytvrdnuté lepidlo však ťažko znáša vlhkosť (napr. pri premaľovaní tapety) a vysoké teploty (odlúpnutie tapiet v okolí radiátorov). Navyše odolnosť proti UV žiareniu (tapety žltnú) tiež zaostáva za očakávaním. Konzistencia je suchá, vonkajší vzhľad pripomína tvaroh.
Lepidlá z metyl-celulózy prinášajú riešenie všetkých problémov, ktoré sa vynorili pri použití lepidiel obsahujúcich karboxyl-metyl-celulózu. Metylcelulóza je biely, nejedovatý prášok odolný proti svetlu, bez chute a pachu, dobre sa rozpúšťa vo vode. Pretože sa dobre rozpúšťa vo vode, už po 20 minútach po rozmiešaní sa môže použiť, teda nie je potrebné dodržať 1-dňovú čakaciu dobu. Tieto lepidlá sú odolné proti UV žiareniu, znášajú vysoké teploty, sú odolné proti vápnu a väčšina týchto lepidiel dobre znáša aj vlhkosť. Do obchodnej siete sa dostáva vo forme prášku.

Disperzné tapetové lepidlá

Tapetové lepidlá obsahujúce celulózu sa nedajú použiť na všetky typy tapiet, napr. na tapety zo sklenených textílií alebo v prípade ťažkých textilných tapiet. Účinnou látkou disperzných lepidiel (z umelej živice) je polyvinyl-acetát.

V prípade tapetových lepidiel na báze umelých hmôt vznikajú silnejšie lepené väzby ako pri tapetových lepidlách na prírodnej báze. Pre svoj stav a hustotu sú vhodné najmä na tapety zachovávajúce svoje rozmery. Je problematické použiť ich na lepenie tapiet s papierovou nosnou vrstvou, pretože nie je jednoduché nanášať husté lepidlo na tapetu. Na druhej strane sú veľmi vhodné na posilnenie lepidiel vyrobených z metyl-celulózy, pri vhodnom dávkovaní do vodou rozmiešaného lepidla.

Rozdelenie tapetových lepidiel

Podľa zloženia:

  • na báze škrobu
  • na báze karboxyl-metyl-celulózy
  • na báze metyl-celulózy
  • disperzné (na báze polyvinyl-acetátu)

Podľa formy distribúcie:

  • lepidlo pripravné na okamžité použitie (disperzné)
  • vo forme prášku (metyl-celulóza)
  • v suchej, tvarohovitej forme (karboxyl-metyl-celulóza)
  • Požiadavky na tapetové lepidlá
  • vysoká pevnosť lepenia
  • silná počiatočná priľnavosť
  • výdatnosť navlhčovania
  • odolnosť proti lúhom
  • odolnosť proti vlhkosti
  • rýchla rozpustiteľnosť
  • priesvitnosť (po uschnutí)
  • ľahká napraviteľnosť (polohy tapety)

Vysoká pevnosť lepenia je základnou požiadavkou, pretože tapety sa musia spoľahlivo uchytiť na stenu.

Silná počiatočná priľnavosť znamená, že tapeta už od prvého momentu prilepenia musí náležite priľnúť k povrchu, nemôže sa zošmyknúť zo steny, okraje sa nesmú vyhnúť. Vyhnutie sa okrajov je problematické hlavne pri vinylových tapetách s papierovou zadnou vrstvou.

Výdatnosť navlhčenia je základnou podmienkou trvácnosti lepenia. Lepidlo sa musí rovnomerne rozložiť a nasiaknuť po celej ploche, aby sa podporilo zmäkčovanie a napučanie tapety.

Odolnosť proti lúhom je dôležitá preto, že vápno vyplavené z omietok obsahujúcich cement a vápno, môže poškodiť celulózu fungujúcu ako spojivo lepidla (lúhová reakcia). Tým sa zníži pevnosť lepenia a tapeta sa môže oddeliť od steny. Silne lúhové sú povrchy s čerstvými omietkami obsahujúcimi cement a vápno.

Odolnosť lepidla proti vlhkosti je dôležitá pri tapetách, ktoré sa dajú premaľovať, alebo aj v prípade tapetovania miestností s vysokou relatívnou vlhkosťou. Lepidlá odolné proti vlhkosti sa nesmú znova rozpustiť vo vode, lebo tapety by sa oddelili od steny.

Rýchla rozpustiteľnosť lepidla vo vode je dôležitá hlavne pre majstra maliara. Napnuté termíny plnenia vyžadujú, aby lepidlo bolo použiteľné krátko po zamiešaní, aby sa nemuselo celý deň čakať so začatím prác.

Priehľadnosť lepidla po uschnutí je tiež dôležitá, pretože sa úplne nedá vylúčiť, aby sa nedostalo na prednú stranu tapety (napr. pri zmäkčovaní tapety alebo pri lícovaní okrajov). Napriek tomu je veľmi dôležité, aby sa lepidlo, ktoré sa dostalo pri okrajoch na povrch, okamžite odstránilo, pretože v opačnom prípade zaschnuté lepidlo zanechá na povrchu tapety matné fľaky.

Ľahká korigovateľnosť je základnou požiadavkou, ktorú väčšina majstrov maliarov kladie na prvé miesto. Je ale potrebné poznamenať, že korigovateľnosť len sčasti závisí od lepidla. Odborne pripravené podklady majú priaznivý vplyv na možnosť korigovania polohy tapety.

Porovnávanie tapetových lepidiel s obsahom celulózy

Vlastnosť Metyl-celulóza
(Metylan)
Karboxyl––metyl-celulóza
(CMC)
Odolnosť proti lúhom výborná slabá
Odolnosť proti vlhku výborná slabá
Nanášateľnosť extra rýchla pomalá
Stav po zamiešaní lepidla gél kvapalina
Kvalita lepiacej hmoty homogénna hrudkovitá
Trvácnosť namiešaného lepidla dlhodobá krátkodobá
Obsah umelej živice áno nie
Odolnosť proti UV žiareniu dobrá žltne
Korigovateľnosť dobrá (je potrebná náležitá príprava základu)
vynikajúca
Pevnosť lepenia vynikajúca stredná
Tepelná odolnosť dobrá slabá

TIP: Lepidlá Metylan je potrebné vždy rozmiešať v predpísanom množstve studenej vody. Ak sa voda predávkuje a budeme sa snažiť dosiahnuť obdobný kvapalný stav ako pri CMC lepidlách, riskujeme zníženie priľnavosti lepidiel Metylan, čo potom môže byť príčinou nedostatkov pri tapetovaní.