Lep (čiris)
Je to prekvapujúce, ale v staroveku tapetovania lepili tapety na stenu čirisom. Po domácky ho pripravili tak, že dané množstvo múky premiešali s vodou, bez hrudiek, potom celú masu zohriali na bod varu. Do takto získaného lepu pridali na zvýšenie účinnosti lepenia ešte 3-5% kostného gleja. Základným materiálom tohto lepidla je škrob, ktorý je takzvanou rezervnou výživou a nachádza sa v rastlinných bunkách. Hojne sa vyskytuje v semenách a hľuzách rastlín (pšenica, kukurica, zemiaky, ryža). Ak rastlina nemá dostatok živín, túto nahromadenú živinu spotrebuje. Škrob je polysacharid s veľkou molekulou. Je to biely práškovitý materiál. V studenej vode sa ťažko rozpúšťa, preto sa na podporu rozpúšťania zohrieva alebo sa do neho pridáva lúhový roztok. Roztok škrobu nie je priezračný, trošku sa prikláňa k opálu. Počas rozpúšťania zrnká škrobu postupne napučia, tento proces sa volá „čirisovatenie“.