Príliš vysoká zvyšková vlhkosť omietky (nanesená malta ešte nie je dostatočne vyschnutá) predstavuje pre tapetovanie vážne riziko. Táto vlhkosť sa vplyvom parnej difúzie snaží dostať von, čím spomaľuje schnutie tapetovacieho lepidla a samotnej tapety. V prípade, že dosiahne kritickú hodnotu, môže vlhkosť vsiaknuť do nalepenej tapety, v dôsledku čoho môžu vzniknúť nepríjemné fľaky na tapete. Situácia je ešte horšia v prípade omietok s obsahom sadry. Ak sa vlhkosť z podkladu neodparí a na takúto plochu nalepíte napr. vinylovú tapetu, omietka zmäkne, stratí svoju pevnosť a spolu s tapetou sa môže oddeliť od steny! Aby sme vylúčili tieto nepríjemnosti, norma prísne predpisuje prípustný obsah vlhkosti omietkovej malty. Poznáme dva spôsoby merania obsahu vlhkosti v omietke: takzvanú karbidovú metódu alebo (v prípade malty s cementovým spojivom) metódu elektrickú. Norma udáva zostatkovú vlhkosť základu v jednotkách CM%, čo predstavuje hodnotu nameranú pomocou karbidového meracieho prístroja. Táto metodika je jedinou certifikovanou metodikou na zisťovanie reálnej hodnoty obsahu vlhkosti. Karbid v sklenenej ampulke mimoriadne citlivo reaguje na obsah vlhkosti rozdrobenej vzorky odobratej zo základovej plochy.
Manometer, ktorý je zároveň krytom oceľovej nádobky, meria tlak touto reakciou uvoľneného plynu.